• klasické pre laickú verejnosť

• tématicky zamerané na architektúru, cirkev,hudbu, vojenskú tradíciu apod. pre odbornú verejnosť

Prehliadkové okruhy:

• 2 hodinový
  Stĺp Najsvätejšej Trojice, Radnica s Orlojom,kostol sv. Michala, bývalý jezuitský konvikt, chrám Panny Marie Sněžné, arcibiskupský palác, katedrála sv. Václava, chrám sv. Mórica s Englerovými varhanmi

• 3 hodinový
  Stĺp Najsvätejšej Trojice, Radnica s Orlojom, Ariónova fontána, vodná kasáreň, Tereziánska brána, Hauenschildov palác, kostol sv. Michala, kaplnka sv. Jána Sarkadera, bývalý jezuitský konvikt, chrám Panny Marie Sněžné, arcibiskupský palác, katedrála sv. Václava, chrám sv. Mórica s Englerovými varhanmi

• celodenný
  okruh po hore uvedených pamätihodnostiach + Přemyslovský palác s unikátnymi románskými oknami, radnica, radničná kaplnka s výstupom na vežu, bývalý kláštor Hradisko,  (1 km od centra), pútny  chrám Navštívenia Panny Marie na Svatém Kopečku, (8km od centra)

• viacdňový
  rozšírenie o ďalšie objekty: zoologická záhrada (viac ako 200 druhov zvierat a pozoruhodná opičia safari,ktorú je možno vidieť najbližšie v Dánsku), botanická záhrada. A okolie: Bouzov, Náměšť na Hané, Helfštýn,javořícke a mladedské jaskyne, Kroměříž (Unesco), Slavkov (Austerlitz),Lednice-Valtice (Unesco) a iné miesta.

Podľa záujmu sprevádzam i v iných oblastiach Českej republiky,hlavne na Morave.
Všetky sprievodcovské služby poskytujem:

• česky

• anglicky

• nemecky

• taliansky

• poĺsky

• rusky

Všetko záleží len na Vás a našej individuálnej dohode.

OLOMOUC

a čo možno ešte neviete:

• Stĺp Najsvätejšej Trojice je najväčšie barokové monumentálne súsošie nielen Českej republike, ale nemá páru ani inde v Európe. Pre svoju unikátnosť bol zapísaný do zoznamu UNESCO.

• Olomouc je svojím historickým vývojom porovnateľná iba s hlavným mestom Prahou, a to hlavne vďaka faktu, že bola až do roku 1642 hlavným mestom Moravy. A bola by snaď bývala naďalej,nebyť osemročnej švédskej okupácie a málom úplného zničenia mesta počas tridsaťročnej vojny.

• Po tomto roku ju síce nahradilo Brno vo svojej funkcii moravskej metropoly a  Olomouc sa stala iba "tým druhým" mestom, ktoré však  nestratilo svoj pôvab niekdajšieho najväčšieho mesta. Je tomu tak i u ďaľších "druhých miest", ktoré sa považujú vo svojich krajinách za krajšie než ich hlavné mestá. Mám na mysli pozoruhodné bývalé hlavné mesto Poľska Krakov alebo Ruska St. Peterburg.

• Asi Vás teda neprekvapí, že Olomouc je najpamätnejším mestom na Morave, ktoré si uchovalo dokonalý pôdorys stredovekého mesta. Tiež  Vás asi neprekvapí, že Olomouc vždy súťažila sPrahou:

• v 16. stor. založená prvá moravská univerzita, (Praha 14. stor.)

• v 15. stor.podľa povesti zostrojený olomoucký orloj, v 16. stor.doložený písomne, (Praha 1490)

• v 11. stor. sa tiež predpokladá prvé židovské osídlenie v meste,teda omnoho skôr ako v iných mestách, (Praha 10. stor.)

• v 11.stor.založené biskupstvo pre Moravu, (Praha 10.stor.)

• v 11.stor. bol postavený prvý olomoucký kláštor, (Praha 10.stor.)
   

• Prvá na Morave, ale vždy druhá za Prahou. Teda pár príkladov, kde Olomouc Prahu predčí.
   

• Olomouc sa stala významným strediskom už vo veľkomoravskom období (9.stor.) Slovanmi obývaná pravdepodobne od 6.stor.

• nálezy germánského i keltského osídlenia, to je zhodné s Prahou.

• Snáď Olomoučania, chceli mať ešte slávnejšieho zakladateľa mesta než mali Pražania, teda legendárnu Libušu, a preto si v období renesancie vymysleli povesť o údajnom založení mesta Júliom Caesarom. Mesto síce s istotou nebolo ani vystavané ani založené týmto rímskym císarom, ale aj tak budú historici musieť prepísať učebnice dejepisu. Nedávno tu objavený rímsky tábor z 2.stor. je totiž najsevernejšie položeným táborom v strednej Európe. 

• Balduino (12.stor.), prvý známy olomoucký skladateľ, pochádzal z Ríma.

• J. Gallus Handl,slovinský Petelin, olomoucký kapelník, je považovaný s Orlandom di Lasso za najvýznamnejšieho skladateľa renesancie.

• W.A.Mozart (1767), tu ako len jedenásťročný zložil počas svojho pobytu u Leopolda Pdstatského-Liechenštejna svoju synfóniu F-dur, nazývanú Olomouckou

• L. van Beethoven (1823), složil slávnu "Missu solemnis" pre chrám sv. Václava. Venoval ju svojmu priateľovi, olomouckému arcibiskupovi a arcivojvodovi Rudolfovi Janovi.

• G. Mahler pôsobil ako dirigent v miestnom divadle.

• B. Smetana, A. Dvořák, L. Janáček, najznámejší českí skladatelia v meste často pobývali.

Nielen cirkevné a duchovné tradície preslávili mesto.Medzi študentov olomouckej univerzity patria významné osobnosti:

• A. Waldstein, známejší v nemecky hovoriacích krajinách ako Wallenstein (Schillerova trilógia),

• J.G.Mendel, moravský vedec a zakladateľ genetiky

• J.M.Lafayette, francúzsky generál a bojovník za nezávislosť USA, prebýval nedobrovoľne 4 roky v olomouckom väzení,

• J.V.Radecký, povestný poľný maršál, bol veliteľom olomouckej pevnosti,

• M.I.Kutuzov, legendárny ruský veliteľ, jednal za napoleonských vojen s rakúskou stranou na olomouckom arcibiskupstve,

• J.A.Bakunin, ruský revolucionár a jeden zo zakladateľov anarchistického hnutia bol v Olomouci taktiež väznený.

• J.G.Caesar, domnievaný zakladateľ Olomouca, latinský názov mesta Juliamons

• Václav III., posledný kráľ z dynastie Přemyslovcov, bol dokonca u tunajšieho dómu roku 1306 zavraždený,

• Karol IV., kráľ český a cisár rímsky, tu v mladosti často prebýval ako markrabě moravský,

• Matýáš Korvín, najslávnejší uhorský kráľ, sa nechal v olomouckej katedrále korunovať na českého kráľa,

• Ján III. Sobiecki, poľský kráľ a známy záchranca Viedne pred Turkami, tu prenocoval tak ako i iní Poliaci pri svojich cestách do Rakúska či Talianska,

• Mária Terézia, jediná žena na habsburskom tróne, v Olomouci nielen prebývala, ale bola mestu vďačná za to, že v r. 1758 sa pruskému vojsku Friedricha II. nepodarilo Olomouc dobyť a tým nepriamo zachániť Viedeň. Veliteľ bol potom povýšený na maršála a starosta do šľachtického stavu. O pár rokov neskôr bolo olomoucké biskupstvo povýšené na arcibiskupstvo.

• Ferdinand I., posledný korunovaný český kráľ, cisár rakúsky sa na olomouckom arcibiskupstve vzdal trónu.

• František Jozef I., bol na tom isto mieste korunovaný na rakúskeho cisára. Mal len osemnásť a vládol neuveriteľných 67 rokov.

  
  

Je toho ešte veľa, čo by som Vám chcel rozprávať a preto sa teším na Vašu návštevu.